Termovízia, termokamera alebo infračervená kamera. Viacero názvov pre jedno zariadenie, ktoré v 21. storočí našlo cestu do mnohých oblastiach a to aj mimo armádneho prostredia, kde sa termovízie využívali už dlhšie.
Základom je infračervené žiarenie
Mimochodom, prvá kamera na princípe infračerveného žiarenia bola vynájdená v roku 1929 (infračervené žiarenie bolo objavené na začiatku 19. storočia.), takže vonkoncom nejde o novú technológiu. Viete však, ako termovízie fungujú?
Povedzme si najskôr, čo je to infračervené žiarenie. Ide o jednu z viacerých častí elektromagnetického spektra. To sa skladá z gama žiarenia, röntgenového žiarenia, ultrafialového žiarenia, viditeľného svetla, infračerveného žiarenia, teraherzového žiarenia, mikrovlnného žiarenia a rádiového žiarenia.
Oveľa podobnejšie, než sa zdá
Uvedené časti elektromagnetického spektra sa od seba odlišujú rôznou vlnovou dĺžkou. Preto ani termovízie nie sú príliš odlišné od bežných optických zariadení, ale s tým rozdielom, že termovízie nepracujú s viditeľným svetlom, ale s infračerveným žiarením.
Termovízia tak dokáže fungovať aj v úplnej tme, keďže úroveň okolitého osvetlenia je pre ňu nepodstatná. Vďaka tomu termovízie obľubujú napríklad aj poľovníci, ktorí ich používajú na nočné pozorovanie zveri vo svojom revíre.
V čom sa termovízie konštrukčne zrejme najviac odlišujú od bežných optických zariadení?
Dalo by sa tak povedať, že čo sa konštrukcie týka, najzásadnejší rozdiel medzi bežnými kamerami a napríklad poľovníckou termovíziou HIKMICRO je v tom, že termovízie nepoužívajú žiadne sklenené šošovky. Sklo totiž blokuje infračervené žiarenie. Preto sa šošovky termovízií vyrábajú napríklad z germánia, fluoridu vápenatého, kryštalického kremíka a pod. A väčšinou je potom ešte potrebná antireflexná vrstva.
Zdroj obrázka:
Autor: funstarts33 / Stock.adobe.com
